Po narodení drobca máme medzi sebou bohužiaľ častejšie nezrovnalosti raz mi partner v hneve v hádke povedal že to prečo ho nepriťahujem je kvôli hádkam, že ho nevzrušujem doslovne teda povedal z keď tak často štekám tak som pre neho príťažlivá ako handra na riad. Neprebiehajú medzi nami tak časté intímnosti ako je pohladenie, odobratie, bozk. Predtým medzi nami tiež prebiehala výmena názoru a s týmto prístupom nikdy neprišiel aj keď sú dni kedy sme v pohode nepríde s tým aby niečo začal dosť mi všetko chýba predovšetkým ten chtíč z jeho strany a mrzí ma to… Ako ženskú mi prvé v hlave bliklo z niekoho má to by mi sám nepriznal.
Vidím ako za každou sa hneď ohľadne a obdivuje ju len nie me a robí mu to radosť takže naky zdravotný problém tam tiež nevidím. Porno sleduje netuším ako často a príde mu to normálne – mňa nie. Už naozaj neviem čo s tým dosť mi to zráža sebavedomie a cítim sa mizerne hovorím si či sa mu ešte vôbec po pôrode libim alebo neviem… o všetkom sme spolu hovorili, ale bez výsledku chápem zo dieťa k tomu tiež neprispieva únava a pod. Ale takto sa dlhodobo žiť neda… a namiesto čo by sa zmenil, tak porád len pozera na porno a robí, ako keby sa nič nedialo a ako keby všetko bolo zaliate slnkom a uplne v poradku.
Veľmi tomu nerozumiem prečo to takto je a prečo sa takto správa, keď sme spolu začínali, všetko bolo úžasné, správal sa ku mne ako k princeznej, nosil mi raňajky do postele, zasypaval ma láskou. A teraz? Caste hadky, ostro vymene nazoru, obcas i urazky, nadavky, ze som neschopná a nič neviem.. keď mu poviem aby miesto porna šiel so mnou do postele a aby sme si urobili krásny deň, tak sa mi vysmeje a to je všetko a ja to už proste nepoberám čo je zlé. Neviem, čo robím zlé, či teda vôbec niečo. Strasne ma to mrzu a ničí ma to… premýšľam dokonca nad ukončením vzťahu.