Moje posledné Vianoce boli fakt strašné. Prebrečené, nemám z ničoho radosť, radšej by som vymenila všetky darčeky za lásku. Priateľ prechádza krízou a ja neviem, ako sa tomu postaviť. Nevie, čo chce. Nevie, ako sa správne rozhodnúť. Chvíľu hovorí, ako ma má strašne rád, že by bol naštvaný a vyčítal by si, že by som mala byť s nejakým iným chalanom a potom zase hovorí, že chce byť chvíľu sám, vadí mu počúvať, keď niekam ide, kde má priateľku a že sa všetci vypytujú. Ja nemám najmenšie pochybnosti o tom, že ho milujem. Som s ním šťastná a tiež si dokážem predstaviť byť sama, ale nechcem stratiť niekoho, ako je on..
Páči sa mi vo všetkých ohľadoch, až na túto krízu.. ubíja ma to a prestávam mať na čokoľvek energiu.. nechcem odchádzať, chcela by som to vyriešiť, ale on sa strání, nechce nič riešiť, myslí si, že tá kríza bude znova a znova.. ja sama v sebe necítim žiadnu neistotu v tom, že by som s ním nechcela byť.. je pre mňa všetkým… a nemyslím si, že by sa kríza mala opakovať, keď na tom zapracujeme… bola som vonku s kamarátkou as kamarátom a on mi neverí, že nikoho iného nemám… ja mám však čisté svedomie a vždy to bol on, ktorý hovoril, že je fajn mať aj kamarátky a kamarátmi vo vzťahu, či už rovnakého alebo opačného pohlavia.
_10_10_10_9.jpg)
Nemám už silu sa obhajovať, keď viem, že som nevykonala nič zlé a bola vonku s partiou. Príde mi, že žiarli a to je prejav citov… už by som chcela byť zase v pohode, ale on stále udržuje túto náladu a ja nemôžem prísť na to, ako tomu zamedziť… Navyše nechápem fakt, že bol schopný ma nechať plakať aj cez sviatky. Tie sviatky, ktoré by mali byť tie najkrajšie. A on ich bohužiaľ zase celé pokazil. Neviem, prečo to robí, ale ničí ma to. Snáď musí vidieť, že sa so mnou niečo deje a že by mal zmeniť správanie. Takto to už dlho nevydržím, strašne ma to vyčerpáva a hrozne ma to unavuje. Ako fyzicky, tak hlavne psychicky.