Technika to nie sú iba obrovské a prepracované stroje ale aj zložité a jemné mechanizmy. Ako bude asi vyzerať budúcnosť technických vymožeností? Máme na to odpoveď? V poslednom čase sa stále viac objavuje na obrazovkách televízorov posledná chvála nášho pokolenia. Všade sa o nej rozpráva a väčšina ľudí je nadšená, iný sú skeptický a niektorý dokonca majú strach. Reč je o umelej inteligencii. Svoj názor si každý urobí sám. Čo ma ale niekedy prinúti k zamysleniu je kolektívny postoj technikov a vedcov. Pracujú na zrejme najväčšom vynáleze moderného ľudstva. Ich predstava je v slobode. Slobode pre ľudí. Majte robota s umelou inteligenciou, bude ako živí a bude Vám rozumieť.
Spraví za Vás ťažkú prácu a ľudia si budú môcť iba užívať radostí života…. Môj názor je samozrejme môj, akceptujem všetky názory, no myslím si svoje. Nemám dobrý pocit z pozerania videa, kde robot reaguje ľudskými pocitmi a mimikou nasnímanou a nahranou z nekonečného konta ľudských výrazov a reakcií. Viete ani my ľudia nie sme iba múdry, iba dobrý a iba pozitívny. Ak bude umelá inteligencia napojená na internetovú sieť a svoje aktualizácie a protokoly bude sťahovať z verejnej siete, bude to dosť smutné. Prečo si to myslím? Jednoducho preto, lebo mi stačí otvoriť si sociálne siete a čítať si komentáre ľudí na príspevky. Niekedy mi naozaj až rozum stojí, kam sme sa to dostali.
Žiadna empatia, žiadna podpora či súdržnosť. Buď si so mnou alebo si proti mne… To bude teda pekný základný program… Technický pokrok je prirodzeným evolučným krokom, ktorý sa očakával už pri vznikoch prvých počítačov. Všimli ste si niekedy, ako sa niektoré kultové akčné sci – fi filmy podobajú na realitu, ktorá prišla v priebehu niekoľkých rokov? Najviac sa ale obávam známeho filmu, v ktorom sa v budúcnosti v rámci ekológie budú používať tri mušličky na toalete. Staršie ročníky ho určite pamätajú. A ak ste prišli na to, ako tie mušle fungujú klobúk dole, lebo ja som na to doteraz neprišla. Existuje veľa názorov na to, ako budeme fungovať o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Pevne ale verím a dúfam, že ostaneme stále ľudia. S trochou sebareflexie, empatie a chuti žiť.